Plnou parou vpred!

Tento post pripravil Rado Žilinský. Jeho prácu si môžte pozrieť TU.

 

S Peťom a Baškou sme sa stretli keď som potreboval spraviť making of video pre jeden z mojich produktov. Od začiatku sme si rozumeli a boli na podobnej vlnovej dĺžke, takže spolupráca bola vcelku bezproblémová. Popri práci sme sa veľa rozprávali aj o ich veľkom projekte, ktorý pripravujú. Ako už asi viete, jedná sa práve o Srdce Veže – z môjho pohľadu unikátny projekt na Slovensku. Dali mi prečítať aj scenár a ten mi naozaj sadol. Štýlovo, prostredím aj príbehom.

 

 

Na základe toho som sa rozhodol, že by som aj ja rád priložil kreatívnu ruku k dielu. Súhlasili a ja som si vybral výtvarný návrh parníka, na ktorom sa bude odohrávať časť filmu. Som rád, že môžem písať tento blog, lebo mám pocit, že väčšina ľudí si myslí, že sa nám kreatívcom rovno zjaví finálna vízia a už len obkresľujeme. Pritom si neuvedomujú koľko práce a prípravy môže stáť za takýmto návrhom.

 

Preto vám chcem stručne popísať proces výroby. Ale nebojte, primárne dávam dôraz na obrázky, aby sa to dalo pochopiť už len z nich samotných. Ak vás niečo hlbšie zaujme, alebo nebudete niečomu rozumieť, v texte všetko dovysvetlím.

 

  1. Pokiaľ nie ste Oliviero Toscani, ktorý jednoducho príde a vidí, tak sa príprave vyhnúť nedá. Keď mám niečo navrhnúť (v tomto prípade parník), tak si najprv zozbieram a popozerám staré historické fotky parníkov, prípadne ilustrácie iných umlecov. Táto časť by sa dala zhrnúť do jednej frázy: „Steal like an artist“.

 

2. Aj keď si rád niečo nakreslím rukou, v tomto prípade som zvolil trochu iný postup. Základnú skicu som robil rovno v 3D programe. Lepšie sa mi tam pracovalo priamo s vecami ako mierka, približná veľkosť podlaží a podobne. Parník je z veľkej časti aj technická záležitosť, preto som zvolil takýto postup. Následne som výtvarno a všetky nedokonalosti ľahko dorobil vo Photoshope.

3. Z predchádzajúcej 2D skice sa mi dobre prechádzalo rovno do 3D skíc ako môžte vidieť na nasledujúcich dvoch obrázkoch. Tu sme zachytili základné proporcie parníka (môžte si tiež pozrieť ako loď vyzerá z iných uhlov TU). Človek má vďaka tomu oveľa lepšiu predstavu ako bude parník vo finále vyzerať. Či sa tam zmestí celá posádka, či sú tam miesta, kde sa majú odohrávať scény z filmu a veľa iných detailov. Je dobré prácu ukazovať postupne. Keby som napríklad návrh v tajnosti prepracovával až do predfinálnej podoby, mohol by to byť potom dosť „prúser“. Feedback, ktorý by potom prišiel by bol možno niekoľkonásobne rozsiahlejší a hrôzostrašnejší ako v ďalšom obrázku.

 

04_3d_sketch_02

4. Áno, život umelca je feedbackové peklo. Klienti nás mučia prešpekulovanými pripomienkami, v ktorých nám chcú jednoducho povedať, že to treba celé prerobiť! Respektíve, to je väčšinou prípad umelcov, čo v minulých životoch veľmi neposlúchali, zatajovali proces, nezdvíhali telefóny a stále sa vyhovárali, že nemajú čas. Môj prípad to, verím, nie je 🙂

5. Keď teda prežijete niekoľko feedbackových kôl a stále ste v dobrom psychickom zdraví, môžete sa začať prepracovávať až k finálnemu renderu v 3D programe. Je to niečo ako finálny obrázok, kde máte ujasnený uhol kamery, osvetlenie a základné materiály. S týmto potom ďalej pracujete vo Photoshope, kde pridávate detaily už len v rámci 2D priestoru.

6. Fúú a konečne finál. Tu si môžte pekne porovnať, ktoré veci som robil čisto vo Photoshope. Dodával jemné variácie textúr, špinu a nepravidelnosti, pozadie, celkové výtvarno a farebnosť a veľa ďalších drobností.

Dopracovať sa až k finálnemu výtvarnému návrhu mi trvalo približne mesiac.

No Comments